Po Koncesionárikovi vám na dvere môže zabúchať aj Exekútorík

Postavičky z neba nepadajú samé a Koncesionárika treba nakŕmiť. RTVS každoročne klesajú príjmy, čo spôsobuje najmä rastúci počet dôchodcov (ktorí platia menej), ale aj finančná tieseň obyvateľov. RTVS chce tomu čeliť aktívnejším vymáhaním, takže vám na dvere  bude klopať nielen Koncesionárik, ale aj Exekútorík. Priamo chcú osloviť aj ca. 100 000 nezaregistrovaných ľudí. Ale to nestačí.

RTVS sa totiž šikovne vzdalo reklamných príjmov (famózny obchod so súkromnými televíziami, ktoré posilnili svoje oligopolné postavenie, ale prispievajú do Audiovizuálneho fondu). A tak nás síce RTVS teší reklamou: u nás si reklama nezahrá (ani nemôže, zákonom je obmedzená na 0,5% vysielacieho času), ale RTVS peniaze potrebuje.

Riaditeľ RTVS upozorňuje, že koncesionárske poplatky sa nemenili mnoho rokov, a len zohľadnenie cenovej úrovne by poplatok navýšilo z dnešných 4,64 eur mesačne na 6,95 eur. Vláda zatiaľ nedala ku tomu jasné vyjadrenie. Pre porovnanie: toľko ako Koncesionárikovi mesačne zaplatíte Štátikovi na dani z príjmu, ak zarábate 400 eur hrubého. Ak by prešlo navrhované zvýšenie, tak na dani z elektrickej prípojky zaplatí zhruba 10 % slovenských zamestnancov  (menej, ak časť z nich  skombinujete do párov) viac ako na dani z príjmu! Áno, na dani z elektrickej prípojky, pretože to je skutočný názov koncesionárskych poplatkov. Ste povinný ich platiť vtedy, ak odoberáte elektrinu, bez ohľadu na to, či pozeráte STV, alebo či vôbec máte televízor. Popri tejto priamo smerovanej dani si RTVS ročne odhryzne ešte ďalších 20-28 miliónov eur z rozpočtu.

Najväčšia absurdnosť ešte len príde. Za zvýšenú daň chce riaditeľ financovať nielen doterajšie potreby organizácie, ale aj tretí kanál verejnoprávnej televízie. Čo na tom, že STV3 tu už bola a so sledovanosťou hlboko pod 1% skončila fiaskom.

V dobe káblových televízií (a Internetu) a gigantického výberu programov najkošatejšieho zamerania vrátane dokumentov, pôvodnej československej tvorby, rozprávok či kanálov v jazykoch menšín sa môžeme oprávnene pýtať, či koncept verejnoprávnej televízie nepatrí do múzea. Ale dobre, tvárme sa*, že jeden rómsky magazín (a pod.) týždenne je dostatočný dôvod na udržiavanie tohto 100 miliónového monštra v chode. No pri pohľade na programovú štruktúru je zjavné, že všetko verejnoprávne vysielanie by šlo napchať do jedného kanála, a ešte by ostal aj slušný priestor na Drišľak.

Diskusia by sa v čase pokračujúcej ekonomickej krízy, rastúceho dlhu a dvojcifernej nezamestnanosti  mala skôr uberať smerom, či je skutočne nutné, aby sa slovenské rodiny skladali 55 eur ročne na vysielanie Doktorky Quinnovej a Sily lásky. Teda ekonomicky racionálna a voči skúšaným občanom férová otázka znie, či nezrušiť jeden kanál RTVS, nie či pridať ďalší.

Ale vo všetkom treba hľadať pozitíva. Taký Koncesionárik sa môže stať šikovným rodičovským nástrojom. Keď vaša ratolesť bude nabudúce zase v obchode otravovať, že chce niečo kúpiť, môžete povedať: „Nedá sa. Koncesionárik mi zobral peniaze.“

Na rozdiel od bubáka pod posteľou to ani nebude klamstvo.

•  Takto RTVS popisuje poslanie svojich programov jednou vetou (chýba len trvalo udržateľný rozvoj...):

Sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti, poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov, rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti, utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

Práci slovenského think-tanku INESS se vyplatí sledovat – spojte se s nimi třeba na Facebooku!

Napsal Martin Vlachynský, Zdroj: www.iness.sk