Pomôžu farmárske stravné lístky?

Zamestnanec si za tento „benefit“ zaplatí 45% z čistej mzdy a zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi 55% nad rámec super hrubej mzdy, teda mzdy, ktorá ešte nepodľahla žiadnym odvodom ani daniam zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca. To, že gastrolístky sú v konečnom dôsledku len medzičlánkom a zbytočnosťou na ktorej zarábajú spoločnosti, ktoré tieto lístky emitujú, je už známym príbehom. Keďže emitenti si účtujú určitý poplatok pri ich predaji a aj pri ich spätnom odkúpení. Rovnako obmedzujú samotnú slobodu zamestnanca, keďže časť svojej výplaty dostane v papierikoch, ktoré musí účelovo použiť na jedlo alebo stravovanie a nemôže ich použiť na nič iné.

Problémom ku ktorému sa chcem dostať, avšak nie sú samotné gastrolístky. Dostať sa chcem k novo vydaným farmárskym lístkom, ktoré fungujú na trhu len krátku dobu.

Myšlienkou farmárskych lístkov je dostať farmy do popredia na Slovensku a pomôcť tak farmárom aby sa ich výrobky predávali na trhu vo väčšej miere. Myšlienka je to dobrá, keďže Slovensko má čo ponúknuť v tejto oblasti, avšak jej vykonanie je pochybné.

Problém neslobody samotných držiteľov stravných lístkov zostáva aj v tomto prípade rovnaký. Ďalším problém, ktorý tu ale vzniká je, že farmárske lístky môžu prijímať len obchody a reštaurácie, ktoré odoberajú farmárske produkty. Do akej mieri by mali odoberať tieto produkty avšak nie je známe, ale celkovo tento úmysel ešte viac komplikuje situáciu.

Predstavme si, že ste zamestnancom, ktorého zamestnávateľ kupuje od emitentov práve tento typ lístka. Mimochodom za samotné emitovanie emitent farmárskych lístkov nepožaduje poplatok. Vy ako zamestnanec sa v tejto situácii nemôžete slobodne rozhodnúť či pôjdete do nejakej reštaurácie za rohom, kde dobre varia alebo do neďalekého obchodu. Vy sa musíte rozhodnúť na základe toho či určitý obchod alebo reštaurácia prijíma tieto lístky, teda či má farmárske produkty na „pulte“. Tento faktor ešte viac okliešťuje samotného zamestnanca a v konečnom dôsledku to nepomôže ani farmárom. Pretože kým sa to dostatočne nerozšíri to nebude atraktívne ani pre zamestnávateľov.

Myšlienka je to pekná, avšak mala by sa vykonať inak. Farmári by naopak mali tlačiť na vládu aby nemuseli plniť zbytočné normy a nariadenia napríklad v oblasti hygieny alebo podnikania, ktoré sú často len obmedzovaním podnikateľskej činnosti. Rovnako by mohli tlačiť na zníženie regulačného zaťaženia, kde by napríklad mohli väčšie množstvo produkcie predávať formou predaja z dvora. Kedy  sa napríklad nemusí používať registračnú pokladnicu.

Toto riešenie by zabezpečilo lepšie podnikateľské prostredie pre farmárov a rovnako by tlačilo aj na nižšie ceny, keďže by mali nižšie náklady, čo by prispelo k navýšeniu samotného predaja výrobkov.

Zdroj: www.hayek.sk
Foto: s0.geograph.org.uk